Je to zvláštny pocit, keď vaše dieťa ide prvý krát do školy. Znenazdajky sa k vám prikradne silná, úzkostná predstava, že o neho sčasti prichádzate. Pomyslíte si ako to rýchlo beží a že jedna etapa jeho života končí.
Už sa nebude len hrať, nebude mať bezstarostný život. Už moje dieťa pocíti, čo sú to problémy. I keď veľké len ako je ono samo. Ale predsa. Bude sa učiť, bude musieť robiť i veci, ktoré ho nebavia, pocíti aké to je začať používať slovíčko „musím“. Možno bude v učení dobré a možno nie.
Možno vyštuduje univerzitu a možno nie. Možno z neho bude raz úspešný a plnohodnotný človek, a možno nie. To všetko mi vírilo hlavou, keď som sa dívala za mojím synom ako mi máva, otáča sa a ide prvý krát do školy. Začalo zvoniť, videla som ako sa mierne preľakol no zároveň mal i taký šibalský pohľad v očiach. Ešte vlastne nevie čo ho čaká. Bude obľúbený v kolektíve? Budú ho mať radi učitelia? Bude ho baviť učiť sa? Koľko otázok…
Mimovoľne som si spomenula na svoj prvý deň v škole. I keď, povedzme si úprimne, celkom presne sa to nedá, ono to bolo už dosť dávno. Ale predsa, čosi si dodnes pamätám. Mala som na sebe obľúbený ružový sveter a na chrbte mi hompáľala moja nová školská taška, ktorú som si u mamky vymodlikala. Pamätám si to, pretože bola s podtlačou mojej obľúbenej postavičky. Nebola taká moderná ako sú dnešné aktovky, ale bola moja. Pamätám sa ešte i na môj hrozný účes. Ten si zase vydobyla na mojej hlave mamina.
Nikto nie je dokonalý, ani mamy nie. A to je ďalšia vec, čo ma sužovala pri pohľade na môjho „špunta“ ako ide do školy. Zvládnem to ja? Budem dosť prísna? Alebo príliš prísna? Dokážem to! Uisťovala som samu seba. Budeme sa spolu učiť, budem mu každý deň baliť desiatu a denne mu pekne vyskladám tašku. Bude šikovný, veď je po mne.
A tak sa moja myšlienková smršť ako prihnala, tak i rozpŕchla. Pozrela som sa pevným pohľadom na môjho školáčika, ten poskočil, školská taška mu pohupla na pleciach a rozutekal sa do šatne. Áno, bude to dobré, len mu nesmiem zabudnúť očistiť ten jeho študentský batoh, keď príde domov. Všimla som si, že si ho zašpinil o zárubňu dverí…