Určite som to už spomínala. Mám naozaj úžasného syna. Aj keď mi dáva občas poriadne zabrať, je to poklad! Prekvapil ma totiž nielen pred sviatkami, ale i na Štedrý deň.
Prípravy prebiehali klasicky. 23.12 spolu s Leušom sme pripravovali šalát, tento rok mi pomáhal druhýkrát. Manžel zatiaľ osádzal stromček do stojanu. Hrali nám koledy, všade to vonia čerstvým ihličím, no krása.
Večer, po šichte v kuchyni a maratóne rozprávok môj pomocník zaspal a my sme sa s mužom pustili do zdobenia stromčeka. Skončili sme o polnoci, spokojní a v dobrej nálade. Nečudo, veď sme si pritom usrkávali z vianočného punču 🙂
Ráno mal Leušo obrovské prekvapenie – Ježiško ozdobil stromček a večer, po večeri prinesie darčeky. No to ste mali vidieť. Bolo síce náročné ukrývať pre Leom aj mojím mužom všetky koláče, ale tento boj som zvládla! Schovala som ich na balkóne, takže Leovi sa tam nechcelo ísť kvôli zime a jeho tatovi tiež. O 16:30 sme zacingali na zvonček a už sa hodovalo. Leo všetko poslušne hltal a čakal, kedy sa pôjdeme pozrieť, čo doniesol Ježiško.
Dočkal sa. Manžel ani nestihol dopovedať a Leo už sedel pri strome 🙂 Rozdali sme si darčeky. Všetci sme z nich doslova trhali obaly. V tomto je Leušo po nás oboch – keď sa rozbaľujú balíčky, žiadne balenie neobstojí! Všetko sme rozdali, každý už mal svoje balíčky otvorené. Pod stromčekom bola ešte akási veľká obálka.
Leuško ju vzal do ruky. Otočil sa ku mne a hovorí: „Maminka, toto som ti nakreslil namiesto Ježiška, aby si vedela, že ťa máme s ockom radi.“ V obálke sa schovával krásne namaľovaný obrázok – na plátne, vodovými farbami a zarámovaný. Bol tam Leuško, ja a môj muž, ako sa vraciame z výletu v Tatrách. No, myslím, že som dostala nádherný darček. Tak som si trochu poplakala, Leuško to síce nechápal, ale keď som ho silno vystískala a ponúkla som mu schovávané koláče zistil, že mal úspech.
Obrázok som si hneď zakvačil do chodby, aby ho všetci videli. A mohla som sa pochváliť, čo mi priniesol môj malý Ježiško 🙂