1. ročník môjho syna

V rámci víkendových aktivít sme sa s manželom rozhodli, že pre nášho Leuša pripravíme malé dobrodružstvo. Výlet do prírody, konkrétne do nízkych Tatier na menšiu turistiku. Prvým signálom, že sa niečo chystá, bola pre Leuša vytiahnutá cestovná taška na chodbe. „Kam ideme, maminka?“ to bola jeho prvá kontrolná otázka. Nuž, nebolo ľahké zviesť s ním slovný súboj, predsa len, má už 6 rokov, ale nakoniec sme ho presvedčili, že balíme staré oblečenie na blší trh.

Večer pred výletom som ešte vytiahla svoj starý študentský batoh, s ktorým som prebrázdila takmer všetky naše hory, hodila tam pár ďalších vecí, ktoré nevošli do cestovnej tašky a začala som pripravovať trasu. Leovi som ju vyznačila na mapke. A musím priznať, že pre mňa bolo potešujúce aj to, že manželov batoh na notebook a teda aj samotný „diabolský prístroj“ ostáva doma a víkend si skutočne užijeme.

Ráno sme sa naložili do auto, Leušo s podozrením nastúpil a pozorne sledoval cestu na „blší trh“.  Aké bolo jeho prekvapenie, keď sme zastavili pred drevenou chatkou uprostred krásne zelenej prírody. Vyskakoval, pobehoval okolo nás a samozrejme, chcel vidieť mapu, kam pôjdeme a čo všetko uvidíme. Veľmi sa tešil, keď som mu ukázala, že aj on bude mať svoj batoh, teda skôr batôžtek, v ktorom si bude niesť vodičku, rožtek a mapu. Takže sme sa rýchlo vyložili z auta, najedli v blízkom salaši a šup na prechádzkovú turistiku. Po 3 hodinách sme sa vrátili príjemne unavení a spokojní, že tento víkend bude pre nás s Leušom ďalším skvelým zážitkom.