1. ročník môjho syna

A je to tu! Už tento týždeň zahodí Leuško školskú tašku do kúta… a začne turistika s vysvedčením po všetkých babičkách, tetách a ujoch, aby sa pochválil, aký je to šikovný žiak. Už teraz totiž vie, že bude mať samé jednotky. Samozrejme, že jeho pozornému detskému uško neušlo, že za každú jednotku na vysvedčení čosi dostane (podotýkam jeho otcom), takže bol maximálne motivovaný. Už si dokonca stihol urobiť aj zoznam sladkostí a hračiek, ktoré chce. Pripravil si batoh hneď vedľa dverí s konštatovaním, že nechce stratiť ani minútku, hneď ako sa vrátime v piatok zo školy, musíme ísť nakupovať.

Takže si s manželom pripravujeme nervy a nejaké tie eurá. Nemôžeme totiž zabudnúť na mladšieho Mateja. Toho sa síce ošiaľ okolo vysvedčenia netýka, ale tiež si  nachystal batoh na hračky a sladkosti – veď keď jednému, tak aj druhému.

Myslím, že v piatok si vysvedčenie zaslúžim aj ja s mojím mužom. Pri nákupe s dvoma deťmi by sme mali dostať jednotky za pevné nervy, diplomatické presviedčanie, ekonomické odmietanie a nosenie vecí. Každopádne si myslím, že ten pocit, keď bude mať Leušo v rukách vysvedčenie a usmeje sa na nás s tým svojím štrbavým úsmevom, tak to stojí aj za ten plný batoh hračiek J